Čo by ste mali vedieť o otužovaní a ako s ním začať

S príchodom jesene a klesajúcimi vonkajšími teplotami dostáva náš organizmus zabrať. Zima však môže byť na budovanie imunity dôležitým kľúčovým prvkom. Ešte predtým, ako s ním začnete, uistite sa, že viete o otužovaní všetko potrebné. 

Ako organizmus reaguje na chlad

Ľudský organizmus si svoju vnútornú teplotu pomerne prísne stráži. Pri väčších odchýlkach dochádza k narušeniu viacerých telesných funkcií, čo môže viesť buď k prehriatiu alebo podchladeniu. 

Keď je naše telo vystavené prudkému chladu, takmer okamžite začne reagovať obrannými mechanizmami. Stiahnutie ciev, búšenie srdca, zvýšené svalové napätie – to všetko má za úlohu zvýšiť produkciu telesného tepla a ochrániť dôležité vnútorné orgány. 

Tieto fyziologické funkcie predstavujú pre ľudské telo výraznú záťaž a v konečnom dôsledku ho tak, hoci za účelom ochrany, oslabujú. Naše telo je však prispôsobivejšie, než by sme si možno mysleli. Ak sa s podobnými podnetmi bude stretávať na pravidelnej báze, nakoniec si „vypestuje“ schopnosť čeliť im, čo sa nakoniec odrazí na jeho zvýšenej odolnosti. 

Výhody otužovania 

Prvé drobné zmeny sa v organizme začnú diať približne po dvoch týždňoch pravidelného otužovania. Navonok sa prejavia v podobe lepšieho znášania chladu a zníženej náchylnosti na infekcie. Otužovanie pôsobí ako vzpruha pre metabolizmus aj lymfatický systém. Aj vďaka tomu si možno časom všimnete, že vaša pokožka pôsobí pevnejším a zdravším dojmom. 

Ďalšími z výhod pravidelného otužovania je zníženie vysokého krvného tlaku či tlmenie zápalových procesov v tele. Pozitívne dopady má tiež na mozog – ten sa tak stáva odolnejším voči poškodeniam, ktoré by mohli neskôr viesť k demencii alebo Alzheimerovej chorobe. 

V neposlednom rade dlhodobé otužovanie znižuje hladinu stresu a prispieva dobrej nálade. Ak vám teda chýba energia a potrebujete svojmu telu dodať silu a odolnosť, mohlo by pre vás byť tou správnou voľbou.  

Ako na otužovanie 

Otužovanie so sebou prináša celý rad výhod, potrebné je s ním však začať opatrne. Pre začiatočníka je ideálnym štartom krátke sprchovanie vlažnou, až po čase úplne studenou vodou. Takéto sprchovanie by malo prebiehať ráno a trvať 2 - 3 minúty. Začnite od nôh a postupujte smerom nahor – hlavu však úplne vynechajte. 

Ak vám sprchovanie studenou vodou už nerobí žiadne problémy, je načase skúsiť vonkajšie otužovanie. Opäť ale platí pravidlo postupnosti – prípravu odštartujte už v letných mesiacoch. Pravidelným plávaním sa postupne prepracujete cez jeseň až k zime, pričom organizmus si bude môcť priebežne zvykať na prirodzene klesajúcu teplotu vody.

Plávanie v zime

V zimnom období sa vo vode nezdržiavajte viac ako 5 minút a vždy si chráňte oblasť hlavy – použite obyčajnú alebo plávaciu čiapku a hlavu sa snažte nenamáčať. Keď vyjdete z vody, osušte sa a zostaňte v pohybe. Doprajte si zopár výskokov, drepov, joggingu na mieste alebo iných zahrievacích cvikov, ktoré vám v žilách opäť poriadne rozprúdia krv.  

Kedy sa otužovaniu vyhýbať

Otužovanie so sebou síce prináša celú radu výhod, no v niektorých prípadoch môžu prevažovať riziká.  

Kontaktu s ľadovou vodou by sa mali vyhýbať v prvom rade ľudia s kardiovaskulárnymi a cievnymi ochoreniami. Otužovanie nie je vhodné ani ak trpíte častými zápalmi močových ciest alebo máte problém s ľadvinami. Ak trpíte chronickými ochoreniami, je potrebné sa o možných rizikách poradiť s lekárom. 

Pokiaľ máte pocit, že na vás niečo lezie, otužovanie ihneď prerušte a zabaľte sa radšej do teplej deky. Organizmus bojujúci s akýmikoľvek infekciami do studenej vody jednoducho nepatrí – návrat do nej plánujte až po vyzdravení a vždy len postupne.  

Otužovať sa môžete aj inak 

Ak pre vás z rôznych príčin nie je klasické otužovanie vhodné, vyskúšať môžete menej razantné formy. Znížte teplotu v interiéroch a pravidelne do domácnosti púšťajte čerstvý vzduch. Skúste svižné prechádzky aj v chladnom počasí, pričom sa zo seba snažte postupne zhadzovať hrubé vrstvy oblečenia. Osvedčiť sa vám môže tiež striedavá sprcha končatín, prípadne omývanie jednotlivých častí tela žinkou namočenou v chladnejšej vode.