Najčastejšie polemiky o pitnom režime – poznáte odpovede?
Pitný režim sa za posledné roky stal takmer módnym trendom a so zaručenými odporúčaniami sa akoby roztrhlo vrece. O tom, že voda je pre naše telo nevyhnutná, niet pochýb. Zakladajú sa však všetky rady na skutočnosti alebo ide v niektorých prípadoch len o mýtus?
Koľko litrov vody denne vypiť?
Čo sa týka denného príjmu tekutín, najčastejšie sa môžete stretnúť s odporúčaním, ktoré sa pohybuje okolo 2 – 3 l prijatej vody za deň. Toto pravidlo sa však rozhodne nedá brať ako univerzálne. Skutočná potreba sa v skutočnosti odvíja od vašej hmotnosti, pohybovej aktivity, klimatických podmienok, veku či aktuálnej fyzickej kondície.
Základný vzorec na výpočet odporúčanej dennej dávky prijatých tekutín pre zdravého človeka hovorí o 3 dcl vody na 10 kg hmotnosti. Tento údaj však nepočíta s vyššie spomenutými činiteľmi, ktoré môžu mať na vašu reálnu potrebu v danom okamihu významný vplyv. Najjednoduchší spôsob, ako si ustrážiť dostatočnú hladinu vody v tele, je sledovať farbu moču – ak sa začne sfarbovať do tmavšej žltej, je načase napiť sa.
Radšej viac ako málo?
Ak ste toho názoru, že voda vám nemôže nijako ublížiť, nemáte úplnú pravdu. Nadmerný príjem tekutín nielenže poškodzuje vaše zdravie, v extrémnych prípadoch vás môže aj priamo ohroziť na živote. Známa bežkyňa Kate Moriová sa takto ocitla v nemocnici po tom, čo počas maratónu vypila 3 l vody, následkom čoho bol v tomto prípade opuch mozgu.
Intoxikácia vodou má dokonca aj svoj odborný termín – hyponatrémia. Jej prvotnou príčinou je pokles sodíka, ktorý môže nadmerné, a predovšetkým nárazové pitie vody spôsobiť. Výstražný prst je zdvihnutý aj pri ľuďoch s ochorením obličiek či s kardio-vaskulárnymi problémami, ktorí by sa s otázkami ohľadom pitného režimu mali vždy obracať na svojho lekára.
Ráta sa len čistá voda? 
Hoci čistá voda by mala tvoriť väčšiu časť vašich prijatých tekutín, nemusíte sa obmedzovať len na ňu. Pramenitú vodu je vhodné dopĺňať mineralizovanou, ktorá okrem hydratácie zabezpečí pre telo aj potrebné minerály. Pozor však na silne mineralizované vody – vo väčšom množstve môžu byť záťažou pre váš krvný tlak. Vhodnými nápojmi sú aj nesladené čaje, ideálne bylinkové a zelené.
Približne 20 % tekutín si vie telo doplniť aj z bežne prijímanej stravy, obzvlášť z polievok, zeleninových jedál a ovocia. K častým polemikám v rámci pitného režimu patrí káva. Pri jej pití síce tekutiny získavame, keďže má však kofeín močopudné účinky, v konečnom dôsledku nie je jej prínos nijak zvlášť významný, môže to byť skôr naopak. Podobný efekt má aj pitie piva či iných alkoholických nápojov.
Spoliehať sa len na pocity smädu?
Dopĺňať tekutiny len vtedy, keď cítite smäd, nemusí byť najrozumnejšou taktikou. Pocity smädu totiž nastupujú až vo chvíli, keď je už organizmus do určitej miery dehydratovaný. Niektorí ľudia ich majú navyše oslabené. Týka sa to najmä detí a seniorov, ale tento stav sa zvykne objavovať aj u pacientov s ochorením centrálnej nervovej sústavy. Ďalší spôsob, ako sa k absencii smädu dopracovať je, že tieto pocity začnete ignorovať. Po dlhšom čase je možné, že váš organizmus sa jednoducho prispôsobí a vy sa tak voči smädu stanete menej senzitívnymi.
Dehydratáciu pritom nie je vhodné podceňovať. Tá slabšia sa prejavuje bolesťou hlavy, malátnosťou či podráždenosťou, ťažšia dehydratácia sa končí celkovým kolapsom organizmu a stratou vedomia. Dopĺňať tekutiny v priebehu dňa je preto veľmi dôležité. Bez ohľadu na to, či smäd cítite alebo nie.
